O ušnej terapii (aj keď v inej podobe ako ju chápeme dnes) sa zmieňovali už klasické čínske texty, v dobách starého Egypta zasvätené ženy poznali využitie pôsobenia na body ucha proti otehotneniu ako aj ústrelu a ischias.
V časoch námorníckych výprav už piráti poznali účinok napichnutia a dráždenia bodu zraku, čo bol pôvodný dôvod nosenia náušníc u pirátov.
Súčasnú podobu mikrosystému "mapy ucha" rozpracoval až francúzsky lekár Paul M.Nogier v roku 1951. Pri návšteve jedného pacienta si všimol jazvičky na uchu a pacient mu vysvetlil, že mal ischias a trpel chronickými bolesťami v krížoch a istá pani mu rozžeraveným drôtom popálila bod na uchu a od tej doby má pokoj. Tá pani sa tajomstvo liečby bolestí chrbta dozvedela od čínskeho prisťahovalca a prevzala jeho pomerne drsnú metódu pripaľovania.
Nogier si všetko starostlivo overil a keďže vedel, že ischias má svoje sídlo v piatom bedernom stavci, vyznačil uvedený bod na uchu odpovedajúci refexnej reakcii. Logicky postupujúc vyznačil a vyskúšal reflexy aj štvrtého a tretieho bederného stavca. Za niekoľko rokov takto zmapoval celé ucho a v roku 1966 vydal knihu Aurikuloterapia a neskôr Aurikulomedicína.
V každom prípade by ale uvedené znalosti nemali chýbať tým, ktorí vykonávajú rôzne nastreľovanie náušníc, piersing do ucha a pod. !!!